Zahradní Ateliér / Garden Atelier
____________________________________________________________________
Mgr. Marián Paukov, PhD - historik umenia, Bratislava University, Slovak Republic
Duch veje odkiaľ chce alebo aj neveje
Touto modifikáciou „o vanúcom duchu“ (v skutočnosti „vanula hlavne často moc“), by som si dovolil uviesť veľkorozmerné plátna a monotypy umelca Václava Vaculoviča.
Maliar je na jednej strane fascinovaný akousi (rodinovsko-mysliteľskou) archetypálnosťou, statickosťou centrálne postavených - „spaľujúcich figúr“ alebo antropomorfizovaných „erotických otvorov zeme“. Český alebo slovenský pojem „živel zeme“ sa nedá preložiť do angličtiny, lebo v nej ide o „elementy“, teda oddelenosť, kdežto v oboch týchto jazykoch ide o spojitosť, syntetickosť a „premiešavanie živlov“.
Na druhej strane maliar rozihráva dekoratívnu hru povrchov – od tých najjemnejších záchvevov a koloristických rafinovaností až po „pozdravujúce“ trojuholníky“ - anglickému géniovi maľby F. Baconovi. Ešte hlbší pozdrav je skrytejší, ale o to nástojčivejší – pozdrav kromeřížskemu Tizianovi, ako si to všimli aj iní zo Slovenska. Pričom naozaj ide o spokrvnené priateľstvo cez veľké priestorové a časové rozlohy. Nejde tu však v žiadnom prípade o nechutné, narcistické a namyslené „privlastnenia“ (apropriácie), ale o umenie ako Dar. Tí najlepší umelci sa priblížením a prebraním na seba niečoho z iného umelca - „jeho bolestivej rany“ - s ním empaticky stotožnili a tým dotyčného duchovne obdarovali.
Dve Vaculovičove veľkorozmerné plátna poznám z Bratislavy, ktoré maliar daroval možno nie hlavne ľuďom, ale celému mestu. U nás sa už zabudlo na to, ako sa niekedy hovorilo: darujem ti dnešný deň a toto mesto. Duchovné injekcie z blízkeho a predsa v niečom ďalekého sveta sú osožné Slovensku a aj inde vo svete, kde je však autor „známejší“ ako na Slovensku. Slovenská „duchovnosť“ je totiž dnes akosi hrmotnejšia, drevenejšia a menej špecializovaná ako tá česká a moravská. Z Moravy na Slovensku je potom ďalej ako do USA. Pred Slovenskom ešte len stojí cesta – „menej je viac“ a tiež, keď symbolický kapitál môže byť viac ako reálny kapitál. Intenzívnejšie musí ísť ruka v ruke s vedomím možnej „neznámosti“ doma. Preto duch aj nemusí viať. Preto možno tie návestidlá v podobe trojuholníkov, keď duch neveje.
Maliar Václav Vaculovič nie je už neznámy ani v americkom prostredí. Hypoteticky nazerané v tomto kultúrnom a teda aj teoretickom poli – možno jeho tvorbu uviesť koncepciou „tvaru času“ (Shape of Time) amerického historika umenia Georga Kublera. V jej svetle by sa Vaculovičove dielo javilo viac-menej ako vedomá súčasť reťazca príbuzných, ale predsa aj vzdialených diel.
Drobné reťazce prechádzajú stáročiami. Mikrologické sa spriaha s veľkým časom a dlhým trvaním. Mikrokozmos s makrokozmom. „Verzia sveta“ je aj v podaní Vaculoviča – otvorená. Neexistuje nič, čo by nemohlo byť znova aktuálne. Na Slovensku je z pohľadu Čiech (či aj naozaj“?) – pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví... V Česku sú ďalej (naozaj?) – je to pre nich už pesimizmus. Na Slovensku bolo niekedy blízko k slobodomyseľnej USA. V Európe stále akoby platila diltheyovská koncepcia retrospektívnej dejinnosti. Umenie Václava Vaculoviča je namierené do budúcnosti v duchu W. Jamesa: „Boh nebol, ale bude“! Anjeli vystupujúce z jeho obrazov - ležia uprostred medzi večnosťou a časom, prebývajú in aevo, teda v trvaní, ktoré má počiatok, ale nie koniec.
Guľovitý „tvar času“ obrazov Vaculoviča pripomína čas-voňu u amerických Indiánov Hoppi. Monotypy ešte nakoniec akoby boli odtlačkami z neviditeľných matríc duchovných intervalov dnešnej a nejako aj budúcej doby.
The Spirit Blows...
By this modification on ‚blowing spirit“ (in reality „the power mainly often blowed“), I would like to alow myself to present the canvasses of greater size and monotypes of an Czech artist Vaclav Vaculovic.
The painter is fascinated on one side by some ( Rodin-thinker like) archetypeness, statics of centrally built „burning figures“ or antropomorfisized „erotic openings of earth“. The Czech or Slovak notion „an element of earth“ is almost untranslable into English language because in term of „elements“ we speak on separation, but in the both these languages we should speak on continuation, synthesis, and „mixing of elements“.
On the other side the painter plays up a decorative play of surfaces – from the finest vibrations and coloristic sofistications to „greeting“ triangles – to English genius of the painting F. Bacon. A deeper greeting is more conceiled and by that also more persiistant – a greeting to Tizian of Kromeriz – as noticed by others from Slovakia. Really, here we speak on friendship of blood through great spacial and time areas We do not speak here on any narcistic and conceited „appropriations“ but on the art as a Gift. Those ,who are the best artists, came nearer and overtook something from the other artist, identified empathically with him .
The painter Václav Vaculovič is no more unknown in American surroundings Hypotetically viewed in these cultural and theoretical fields – one can his artistic works present by the concept of „Shape of time“ of American historian of art George Kubler. In the light of Kubler, the works of Mr. Vaculovič would appear as conscious part of a chain consisting of related and yet also more distant works.
The art of Václav Vaculovič is directed toward the future in a spirit of W. James: „The has not existed, but will exist“. The angels coming out of Mr. Vaculovic’s pictures lie amidst of eternity and time, living in aevo, it means in the lasting which has the beginning , but not the end.
Spherical „Space of time“ in the pictures by Vaculovič reminds us time- fragrance at American Hoppi Indians. Monotypes were as though the prints from unvisible matrixes of spiritual intervals of present but also the future periods.
Mgr. Marián Paukov, PhD - Historian of art
Bratislava University, Slovak Republic
